Stres a príroda
17. októbra 2020
Naše pocity a ich vplyv na naše telo
18. januára 2021UŽ DLHŠIE SME V NAŠOM TÍME UVAŽOVALI NAD TÝM, ČO JE JAZÝČKOM NA VÁHACH PRI ÚSPEŠNÝCH ĽUĎOCH.
Pri hlbšom skúmaní sme zistili, že touto otázkou sa psychológovia zapodievajú v princípe už viac ako storočie. A keďže odpoveď nebude najjednoduchšia a pozrieme sa na ňu z viacerých uhlov, pripravte sa na viac ako pár minút čítania. :)
Otázkou, prečo niektorí ľudia sú úspešní a iní nie, sa zaoberal už v roku 1869 anglický vedec Francis Galton, ktorý túto tému rozoberal aj so svojim bratrancom Charlesom Darwinom. Jeho štúdia o pôvode mimoriadneho úspechu, ktorá obsahovala mená najslávnejších vedcov, športovcov, umelcov a iných mysliteľov tej doby, poukazovala na fakt, že osoby, ktoré najviac vynikali, sa vyznačovali tromi charakteristickými črtami:
“Samozrejme, limity existujú.“ uznáva James. “Stromy nevyrastú až do neba. Ale tieto vnútorné hranice, za nimi sa už objektívne nemožno zlepšovať, u veľkej väčšiny z nás, vôbec neprídu k slovu. Holým faktom ostáva, že ľudia na celom svete disponujú množstvom zdrojov, ktoré len výnimoční jedinci využijú na maximum.“
Zastávam názor, že slová, napísané pred viac ako 110 rokmi, minimálne čiastočne platia i dnes. Preto je azda na mieste otázka, prečo stále kladieme taký dôraz na talent? Prečo predpokladáme, že práve náš talent a nie úsilie budú tým kľúčovým faktorom na ceste za úspechom?
talent, talent, talent ...
V USA sa tejto otázke venuje množstvo štúdií, pričom na otázku: Čo je pre úspech dôležitejšie – talent alebo úsilie? Od Američanov sa dozviete, že s dvakrát väčšou pravdepodobnosťou by uprednostnili úsilie. Na otázku: Keby ste prijímali nového zamestnanca, ktorú z nasledujúcich vlastností by ste považovali za najdôležitejšiu? Dostali by ste zas 5-krát častejšie odpoveď, že skôr pracovitosť ako inteligenciu.
Preto sa na chvíľku zastavme a zamyslime nad slovami Charlesa Darwina ohľadom určujúcich faktorov úspechu. Alebo teda nad jeho presvedčením, že zápal a usilovná práca sú vo výsledku dôležitejšie než intelektuálne schopnosti alebo „talent“.
TAK PREČO, KEĎ VIDÍME FAMÓZNEHO HUSLISTU, DYCH BERÚCE VÝSLEDKY ŠPORTOVCOV ALEBO NEUVERITEĽNÉ OBJAVY VEDCOV, HOVORÍME O TOM, AKÍ SÚ TALENTOVANÍ?
Výsledky týchto prieskumov korelujú aj s výsledkami experimentu, ktorý robila harvardská psychologička Chia-Jung Tsay medzi hudobnými expertmi. Tí v rámci experimentu jasne označili usilovný tréning za výrazne dôležitejší ako prirodzené nadanie. Avšak, keď Chia-Jung Tsay tento postoj overovala nepriamou metódou, zistila odchýlky, ktoré ukázali pravý opak.
V rámci nepriameho overenia sa tí istí hudobní experti mali vyjadriť k dvom klaviristom. Jeden bol v popise označený za „prirodzený talent“, u ktorého sa už v detstve prejavilo vrodené hudobné nadanie a druhý bol definovaný ako „usilovný“ od detstva s vysokou motiváciou a vytrvalosťou. Ostatné časti ich životopisov boli totožné. Následne boli expertom pustené dve časti tej istej skladby, ktoré hrali títo „dvaja autori“, pričom experti nevedeli, že obe časti hrá ten istý hudobník. Výsledok bol zarážajúci. Chia-Jung Tsay zistila, že „prirodzene talentovanému hudobníkovi“ experti priradili vyššiu pravdepodobnosť úspechu, lepšie uplatnenie a jeho hru hodnotili ako kvalitnejšiu. Aby sa nejednalo o omyl, psychologička v nadväznosti na toto zistenie urobila druhý experiment, pri ktorom testovala či sa rovnaká „nekonzistentnosť“ objaví i v oblasti práce, kde je tvrdá práca a úsilie predmetom obdivu. A čuduj sa svetu, prekvapivé výsledky sa opakovali.
Výsledky výskumu Chia-Jung Tsay nám tak poodhaľujú náš ambivalentný postoj k talentu a úsiliu. Proste to, o čom navonok tvrdíme, že si vážime a má pre nás väčšiu hodnotu, nemusí hlboko v nás korešpondovať s tým, čo hlboko vo vnútri považujeme za cennejšie.
ĽUDIA PRIRODZENÝ TALENT PROSTE MILUJÚ!
Tieto slová podporuje a do istej miery aj vysvetľuje nasledujúci citát vybraný z knihy Houževnatost od americkej psychologičky Angely Duckworth. “Upřednostňování přirozeného talentu je skrytým předsudkem proti lidem, kteří dosáhli úspěchu, protože tvrdě makali, a skrytou preferencí jedinců, kteří svého místa v životě podle nás dosáhli proto, že jsou přirozeně nadaní. Možná svou předpojatost pro přirozený talent před ostatními nepřipouštíme. Možná si ji nepřipouštíme ani sami před sebou. Nicméně tato předpojatost se projevuje v rozhodnutích, která činíme.“
sme teda všetci rovnako talentovaní?
Nedajbože, je talent zlá vec? Na prvú aj na druhú otázku je odpoveď jednoduchá - nie. Byť schopný rásť v krivke učenia v akejkoľvek vedomosti / zručnosti je bezpochyby dobrá vec. Pričom, či sa nám to páči alebo nie, objektívne každý z nás je schopný sa túto zručnosť / vedomosť naučiť za iný čas. A práve preto si možno kladiete rovnakú otázku. Prečo by sme teda nemali uprednostňovať prirodzený talent pred pracantom? A prečo je výrazné zaujatie talentom škodlivé?
Podľa názoru psychologičky Angely Duckworth zameraním sa na talent, riskujeme, že všetko ostatné ostane v tieni. A tak nevedomky vyšleme odkaz, že tieto ďalšie faktory - vytrvalosť a úsilie, nemajú taký význam ako v skutočnosti majú. Naše zameranie na talent, tak odvádza pozornosť od niečoho prinajmenšom rovnako dôležitého a tým je úsilie.
NEVERÍTE? SKÚSIME VÁS O TOM PRESVEDČIŤ A UKÁZAŤ VÁM, ŽE I KEĎ MÁ TALENT ZNAČNÝ VÝZNAM, TAK ÚSILIE MÁ VÝZNAM DVOJNÁSOBNÝ.
Už je to dlhšie, čo som mal v rukách americkú štúdiu „The Mundanity of Excellence“, ale kniha Angely Duckworth mi ju pripomenula. Táto štúdia sa zaoberala výkonnosťou amerických olympionikov. Konkrétne plavcov. Štúdia, ktorú urobil sociológ Dana Chambliss hovorí, že najúžasnejšie úspechy ľudstva stoja na súbore prvkov, ktoré sú vo svojej podstate úplne obyčajné. Chambliss v štúdii dokonca konštatuje: „Vynikajúci výkon vzniká súbehom desiatok drobných zručností alebo činností naučených alebo náhodne vytvorených, starostlivo vytrénovaných do podoby zvyku a prepojených do syntetického celku. Pričom, na žiadnej z týchto činností nie je nič mimoriadne alebo nadprirodzené. Iba skutočnosť, že sa vykonávajú konzistentne, správne a všetky naraz, vedie k dokonalosti.“
Dan Chambliss v rozhovore s Angely Duckworth hovorí, že: „Talent je asi najrozšírenejším laickým vysvetlením pre športový úspech. Ako keby bol talent určitou neviditeľnou substanciou, schovávajúcou sa pod viditeľnou realitou výkonu, ktorá vo finále odlišuje tých najlepších medzi športovcami. Zdá sa nám, že títo skvelí sú obdarení zvláštnym darom, akou si vecou v ich vnútri, ktorá je nám ostatným odoprená – pričom to môže byť vec telesného, genetického, psychologického či fyziologického rázu. Niektorí „ho“ proste majú a iní nie.“
A musím povedať, že sa s ním nedá nesúhlasiť. Jednoducho, pokiaľ nie sme schopní vysvetliť výkony tých najlepších jedincov, nad ktorými sa nám pozastavuje rozum, máme tendenciu pripisovať ich výsledky prirodzenému talentu, že sú od pánbožka obdarení atď. Samozrejme, ani táto štúdia a jej tvorca Dan Chambliss netvrdia, že každý z nás môže byť Petra Vlhová alebo Mikaela Shiffrin. Môžu existovať určité anatomické výhody alebo iné predispozície, ale čo je podstatné, dokonalosť je uskutočniteľná a ani oni by neboli tam, kde sú, len vďaka svojmu talentu alebo iný predispozíciám.
Dan Chambliss v rozhovore s Angely Duckworth na obhajobu svojich myšlienok tiež popisuje tréning, ktorý osobne zažil v podaní Rowdyho Gainesa a Marka Spitza. Svoj popis začína slovami, že v tom čase bolo Spitzovi (7 zlatých medailí na olympiáde v roku 1972) už 34 rokov, pričom Gaines v tej chvíli práve držal svetový rekord na 100m voľným spôsobom. „Spoločne skočili do vody, dali niekoľko päťdesiatok, samé šprinty ako na závode. Pričom, keď mali za sebou asi polovicu, všetci z tímu stáli okolo bazénu len preto, aby sledovali Marka Spitza. Jeden z plavcov sa obrátil a ukázal na Marka Spitza. Môj bože. On je ako ryba. I keď bolo jasné, že Gaines je aktuálne najväčší ašpirant na olympijské zlato, všetci boli v šoku z vytrvalosti a húževnatosti Marka Spitza.“
„U VŠETKÉHO, ČO JE DOKONALÉ, SME ZVYKNUTÍ NEPÝTAŤ SA NA JEHO VZNIK. NAMIESTO TOHO SA TEŠÍME Z TOHO, ČO STOJÍ PRED NAMI, AKO BY SA TO VYNORILO ZO ZEME MÁVNUTÍM KÚZELNÉHO PRÚTIKA. NIKTO NEMÔŽE DIELU UMELCA PRIHLIADAŤ PRI JEHO TVORBE ... TO JE JEHO VÝHODA, LEBO VŠADE, KDE TVORBU MÔŽEME POZOROVAŤ, NADŠENIE TAK TROCHU MIZNE.“ – FRIDRICH NITZSCHE.
Jednoducho povedané, chceme veriť, že Mark Spitz, Mikaela Shifrinn alebo Petra Vlhová sa pre to narodili. Že práve preto podávajú také výkony, ktoré nikto z nás nebude schopný dosiahnuť a pritom nechceme sedieť na svahu alebo pri bazéne a sledovať nekonečné stovky hodín, ktoré ich k dokonalosti priviedli a vďaka ktorým sa zapísali do histórie. Jednoducho dávame prednosť už hotovej „dokonalosti“. Prečo tomu tak je? Možno nám opätovne na to odpovedia slová Nitzscheho:
„NAŠA JEŠITNOSŤ A NAŠA SEBALÁSKA TAK PODPORUJÚ KULT GÉNIA ... LEBO LEN VTEDY, KEĎ HO VIDÍME, AKO OD NÁS ÚPLNE VZDIALENÉHO, AKO MIRÁKULUM, NEZRAŇUJE... NAZVAŤ NIEKOHO BOŽSKÝM ZNAMENÁ: TU NEMUSÍME SÚŤAŽIŤ.“
Nietzsche, Angela Duckworth, Dan Chambliess a verím, že veľa ďalších prišlo k podobnému záveru: „Veľké veci dosahujú jedinci, ktorých myslenie, úsilie a energia sú zacielené len jedným smerom. smerom kde všetko používajú ako svoju látku, Pričom vždy zanietene sledujú svoj vnútorný život i život druhých. Všade nachádzajú vzory, podnety a nikdy ich neunaví kombinovať svoje prostriedky.“
a čo teda ten talent?
Nietzsche nás nabáda, aby sme unikátnych jedincov brali najmä ako pracantov: „Nehovorte o nadaní, o vrodenom talente! vo všetkých oblastiach je možné uviesť rad veľkých mužov, ktorí boli málo nadaní. avšak nadobudli veľkosť, stali sa géniami. … Všetci mali tú zdatnú remeselnú vážnosť, ktorá sa najskôr naučí vytvárať dokonalé časti, než sa odváži urobiť veľký celok. Dopriali si k tomu čas, pretože ich viac tešilo dobre tvoriť maličkosti a veci vedľajšie, ako tvoriť efekt oslnivého celku.“ Preto nezabúdajte!
schopnosť, zápal a neúnavnosť.
Článok Úspech? Talent či Drina vznikol na popud a na základe knižky Houževnatost od Angela Duckworth. Ako úryvok, vychádzajúci z odborných výskumov a poznatkov autorky publikácie. Preto ak Vás zaujal neváhajte si pozrieť jej knížku. Prípadne náš ďalší článok Posilňujem motiváciu – poraz stres overenými technikami (mystresship.com)