parallax background

Boj alebo útek

How to meditate
Hlavné príčiny stresu
8. apríla 2020
Čo je to stres
10. apríla 2020
How to meditate
Hlavné príčiny stresu
8. apríla 2020
Čo je to stres
10. apríla 2020

Stres je taký starý ako ľudstvo samo. Je prítomný vo všetkých spoločnostiach bez ohľadu na stupeň ich vývoja. Je to súbor biochemických prejavov a vonkajších reakcií, ktoré majú svoj pôvod v reakcii „útok alebo útek“.Tie inštinkty majú svoj pôvod u našich predkov, ktorí žili v džungli alebo v jaskyniach.

 

1.)

Štartujeme

25 minút      O strese

Keďže žili v stálom ohrození života, museli okamžite reagovať. Aby prežili, buď bojovali alebo utekali pred nebezpečenstvom. Určitá časť našej nervovej sústavy (hovorí sa jej autonómny nervový systém) ich pripravovala na okamžitú telesnú reakciu tým, že vylúčila stresové hormóny do krvného obehu, zvýšila činnosť srdca, krvný tlak, vyvolala zrýchlené dýchanie, napätie svalov a rýchlu dodávku energie potrebnú pre konanie. Keď nebezpečenstvo pominulo, jaskynný človek začal znova oddychovať. Čo sa týka telesného vybavenia, medzi jaskynným človekom a nami sú len minimálne rozdiely. Máme totiž ten istý nervový a endokrinný systém. Reagujeme tou istou stresovou odpoveďou ako jaskynný človek, ktorý čelil fyzickému nebezpečenstvu. Avšak druh hrozieb sa značne zmenil. Čelíme skôr psychickému ohrozeniu - konfliktom v práci, doma, nedostatku času, existenčným starostiam či malým každodenným problémom, ktoré nevyžadujú našu okamžitú telesnú reakciu. Avšak spúšťa sa tá istá odpoveď „útok alebo útek“.

2.)

Prečo to tak je?

Dôležitou úlohou stresovej reakcie, ktorá je pre život nevyhnutná, je chrániť nás pred nebezpečenstvom! A to pomocou:
1) Toho, že nás upozorňuje na nebezpečenstvo a hrozbu.
2) Dostáva naše telo a myseľ do „pohotovosti", aby nebezpečenstvu čelilo.
3) Udržuje nás v stave pohotovosti, kým nebezpečenstvo nepominie.

3.)

Ako sa stres v BOJI alebo ÚTEKU na tebe prejavuje:


Predstav si situáciu, kedy sa ty ocitneš ako jedinec v situácii, ktorá je pre teba životne dôležitá. Čo sa začne diať s tvojim organizmom pod náhlym tlakom?

1Srdce ti bije rýchlejšie a silnejšie.

To ti pomôže prečerpať krv tam, kde je to najpotrebnejšie. Do nôh, aby mohli rýchlejšie utekať - útek, do rúk, aby si mohol silnejšie udrieť - boj. Pľúca zvýšili svoju výkonnosť. V tom istom čase ti neprúdi krv tam, kde nie je potrebná, napr. do prstov a kože. Ak by si bol poranený, stratil by si menej krvi. Takéto obmedzenie krvného prietoku ti však môže spôsobiť tŕpnutie, chlad alebo stratu citlivosti a vyvolať zblednutie, ktoré často môžeš vidieť, keď je niekto vystrašený.

2Dýchanie sa ti zrýchli a prehĺbi.

Zrýchlené dýchanie spôsobuje, že sa kyslík pomocou krvného obehu dostane z pľúc do veľkých svalov celého tela, aby mal organizmus viac energie. Vedľajším účinkom tvojho dlhšieho zrýchleného dýchania môže byť bolesť v hrudníku, pocit nemožnosti nadýchnuť sa až dusenia. Následkom zníženia množstva kyslíka a prekrvenia mozgu dochádza k pocitom závrate, zmätku a nejasnému videniu.

3Zvýši sa tvoje svalové napätie.

Čím viac napätia je v rukách, tým viac si schopný udrieť. Toto však môže tiež vyvolať bolesť vo svaloch a ich chvenie.

4Viac sa potíš.

Potenie pomáha chladiť tvoje svaly a telo, aby sa neprehrialo. V telesnom boji má aj ďalšiu funkciu, protivník sa na tele ťažšie zachytí, pretože je klzké.

5Rozšíria sa ti zreničky.

Takto sa dostáva viac svetla do tvojich očí, takže sa všeobecne zlepšuje videnie. Je to užitočné v napríklad prípade, keď sa k tebe niekto prikráda zboku. Vedľajším efektom môže byť citlivosť na svetlo, rozmazané videnie alebo škvrny v zornom poli.

6Znížilo sa tvoje trávenie a vylučovanie slín.

V nebezpečenstve tvoje trávenie nie je dôležité, a tak sa spomaľuje. Šetrí sa tým potrebná energia. Vedľajším účinkom môže byť nevoľnosť, pocit ťažoby v žalúdku a sucho v ústach.

7Zvýšila sa ti bdelosť.

Keď je človek nastavený sledovať nebezpečenstvo, dokáže sa omnoho menej koncentrovať na veci, ktoré nesúvisia s jeho prežitím.

8Tvoja schopnosť predvídať nebezpečenstvo vzrástla.

Očakávaš, že sa niečo prihodí a si schopný reagovať, nech nebezpečenstvo príde odkiaľkoľvek. Z kríkov zľava? Z hôr pred tebou? Tento orientačný pátrací reflex je potom základom tvojich obáv.

Všetky tieto zmeny zlepšili tvoje šance prežiť. Pamätaj si, že si sa nerozhodol vyvolať všetky tieto zmeny. Vznikli v tvojom organizme automaticky, hneď ako si zacítil hrozbu. Tiež si všimni, že si bol taký zamestnaný sledovaním jestvujúceho nebezpečenstva, že si vôbec nedával pozor na to, ako tvoje telo reaguje. A čo je najdôležitejšie, pretože si vedel pôvod svojich pocitov ohrozenia, vedel si aj vysvetliť, prečo takto reaguješ.

4.)

Kedy je stres pre nás konkurenčnou výhodou?


Tak ako bolo možné si prečítať podrobnejšie v predchádzajúcom bode, stres spôsobuje veľa zmien v ľudskom tele. Preto v určitom čase jeho účinky na náš organizmus pôsobia blahodárne.
Určité množstvo stresu alebo vzrušenia je nevyhnutné pre naše zdravie a výkon. Bez popudu, ktorý nám stres poskytuje, by sme nedosiahli nič. Z fyziologického hľadiska úplná absencia stresu sa rovná smrti. Preto z tohto pohľadu si musíme uvedomiť, že nuda a nedostatok podnetov vyvolaných nedostatočnou záťažou, môže tiež poškodiť naše zdravie a výkon.


Úroveň zdravia a výkonu sa zlepšuje zvýšeným množstvom stresu, avšak nie donekonečna. Keď raz dosiahneme vrchol našej stresovej krivky, tak zdravie ako aj výkon upadá. Optimálna úroveň stresu /prof. Selye ju nazval „eustres“/ je vlastne maximálny bod, v ktorom ešte stres zvyšuje zdravotný stav a výkon. Toto predstavuje pozitívnu fázu stresu. „distres“,teda negatívne pôsobiaca fáza stresu sa začína, keď dochádza k ďalšiemu zvyšovaniu záťaže. Toto spôsobuje zhoršenie zdravia a výkonu.
Veľké množstvo každodenného stresu spôsobuje, že stúpame hore krivkou stresu. Ak si to neuvedomíme a nezačneme vnímať signály zvýšeného stresu, potom sa postupne dostaneme na zápornú stranu stresovej krivky. Naše miesto na krivke stresu je dynamické a rôzni sa na základe takých faktorov, ako je denná doba, podstata stresorov a účinnosť našich mechanizmov, s ktorými si vieme so stresom poradiť. Vyznačujeme sa rôznym prahom na stres a charakteristikou tejto krivky. Avšak každý z nás sa môže dostať do bodu, kde stres prestáva pôsobiť pozitívne a začína ohrozovať naše zdravie a výkon. /Mina, 1993/

5.)

Pozrime sa na to, kde približne sa nachádza hranica medzi pozitívnym a negatívnym stresom.

6.)

Našim cieľom nie je odstrániť stres úplne, čo je nielen nemožné, ale aj nežiaduce, ale ostať v pozitívnej fáze, ktorá vyžaduje primerané množstvo záťaže.


Preto si pozrime niečo o strese súčasnej doby.

 

Zaplať 5,99€ a odomkni tak všetky časti O strese ako i balíček relaxácií na podporu imunity

Neváhaj a získaj ostatné časti ktoré sú v platenej verzii. Je to jednoduché a rýchle!