Lenivie ti mozog? Naštartuj ho!
5. apríla 2022
Môže smiech liečiť?
22. júna 2022Aj napriek tomu, že komunikácia tvorí obrovskú a neoddeliteľnú súčasť nášho života, častokrát jej neprikladáme dostatočnú pozornosť. Skúste si prečítať nasledovnú konverzáciu medzi dvoma osobami.
Osoba A: Čo by si chcel dnes večer pozerať?
Osoba B: V televízii beží skvelý futbalový zápas
Osoba A: Ty vždy chceš pozerať len futbal
Osoba B: Čo tým myslíš? Tento týždeň som ho pozeral len dva krát.
Osoba A: No, aj tak nikdy nepozeráme to, čo by som ja chcela.
Osoba B: A čo by si chcela pozerať?
Osoba A: Neviem, čokoľvek len nie futbal.
Sú vám podobné situácie známe? Prečo vlastne vznikajú a čo sa nimi snažia osoby povedať?
Vo svojej podstate komunikácia znamená proces výmeny informácií medzi dvomi alebo viacerými osobami prostredníctvom verbálnych prejavov, neverbálnych prejavov alebo správania. Komunikácia je častokrát komplikovaný proces, a preto, aby sme vedeli efektívne komunikovať s druhými potrebujeme poznať určité nástroje, ktoré nám môžu pomôcť vyhnúť sa konfliktu. V určitých situáciách nám môže byť nápomocný i „ja-jazyk“.
Ja-jazyk je jedným z prístupov využívajúcich asertívnu komunikáciu. Asertivita znamená schopnosť vyjadriť svoje názory, pocity, túžby. Asertívna osoba dokáže povedať „nie“ ale i požiadať o pomoc ak má pocit, že ju potrebuje. Asertívni ľudia však tiež dokážu poskytnúť pomoc, ak o ňu druhý požiadajú a sú tiež dobrými poslucháčmi. Ak si chceme asertivitu lepšie predstaviť, môžeme ju ilustrovať na príklade dieťaťa - dieťa je prirodzene asertívne, keď sa naučí vyjadrovať svoje stanovisko a hovorí„ja chcem“ alebo „ja nechcem“.
Asertivita môže byť v špecifických situáciách veľmi efektívnym spôsobom komunikácie. Ak chceme predísť hádke, ja-jazyk nám pomôže vyhnúť sa:
• Vyjadreniam o tom, ako sa druhí cítia
• Otázkam, ktoré majú zamaskovať naše úmysly
• Otázkam, ktoré si vyžadujú obhajovanie pocitov alebo správania
Tieto vyjadrenia alebo otázky môžu viesť k tomu, že druhá osoba bude reagovať defenzívne, čo následne môže vyústiť do konfliktu. Ja-jazyk nám môže pomôcť nahradiť takéto vyjadrenia, a môže vám a vášmu partnerovi pomôcť vo viacerých rovinách.
Ja-jazyk vám pomôže hovoriť o svojich vlastných pocitoch a túžbach. Prostredníctvom komunikovania vlastných pocitov môžete hovoriť o tom, čo chcete a nemusíte svoje úmysly schovávať za otázky.
Vaše pocity budú podávané ako skutočnosť, nemusíte sa cítiť, že potrebujete obhájiť, ako sa cítite.
Ja-jazyk vám pomôže predísť konfliktom, pretože predídete hodnoteniu druhej osoby.
Ako ho používať?
Ja jazyk je spôsob vyjadrenia vlastných pocitov a túžob pomocou nasledovných zásad:
1. Ak chcete hovoriť o svojich pocitoch, začnite vetu slovom „JA“, namiesto „ty“, „on“ alebo „ona“
Napríklad namiesto toho, aby ste druhému povedali: „Som z teba nešťastný“ môžete radšej povedať „Ja sa cítim smutný“. Týmto spôsobom druhej osobe dokážete komunikovať svoje pocity bez toho, aby ste ju vinili za to, ako sa cítite.
2. Používajte sloveso „chcem“ namiesto „mal by som“.
Tento spôsob vám pomôže prevziať zodpovednosť a umožní vám jasne komunikovať to, čo chcete. Naopak sloveso „mal by som“ naznačuje, že vaše činy môžu byť ovplyvnené aj niečím iným, než vašimi túžbami.
Napríklad:
Namiesto „Dnes by som mal navštíviť svoju rodinu“ možete povedať „Chcel by som dnes navštíviť svoju rodinu“.
3. Otvorene komunikujte svoje pocity/túžby pred položením otázky namiesto toho, aby ste ich skrývali za otázku.
Napríklad formuláciu „Čo by si chcel robiť dnes večer?“ môžete nahradiť „Večer by som chcela ísť do kina. Čo ty na to?“ . Prvá formulácia môže v človeku vzbudiť podozrievavosť a potrebu reagovať obranným spôsobom. Druhá formulácia vám dáva priestor jasne vyjadriť to, čo chcete namiesto pokladania otázky a dáva druhému priestor odpovedať uvoľnenejšie.
4. Ak sa dotazujete na pocity alebo správanie druhej osoby, pýtajte sa len na to, ako sa daná osoba cíti. Nevyžadujte, aby svoje pocity obhajovala.
Napríklad:
„Prečo sa dnes tváriš tak kyslo?“ môžete nahradiť nasledovnou formuláciou „Cítim sa teraz trochu nekomfortne, pretože mám pocit, že si nahnevaný. Ak ťa niečo hnevá, rada by som vedela, čo to je.“
Prvá formulácia by sa s veľkou pravdepodobnosťou stretla s obrannou reakciou a spôsobila by v danej osobe ešte nepríjemnejšie pocity. Na druhú stranu, osoba v druhej formulácii sa jednoducho dotazuje na pocity bez toho, aby vynášala úsudky alebo vytvárala v druhej osobe potrebu obhajovať to, ako sa cíti.
5. Zamerajte sa na to, ako sa vy alebo druhá osoba cítite namiesto toho, aby ste generalizovali to, čo sa stalo v minulosti alebo sa snažili predpovedať, ako situácia bude vyzerať v budúcnosti.
Napríklad:
„Nebudem hovoriť čo sa deje, pretože ma aj tak nikdy nepočúvaš“ skúste nahradiť formuláciou „V minulosti som mal pocit, že sa k tebe nedostalo, čo som chcel povedať. Dúfam, že tentokrát to budem vedieť vysvetliť jasnejšie.“
V prvom príklade sa osoba dostáva do hodnotiaceho stanoviska tým, že predpovedá, ako sa druhá osoba bude správať na základe minulej skúsenosti. V druhej, upravenej formulácii osoba hovorí o svojich pocitoch a nepredpokladá, že to čo sa stalo v minulosti sa musí nutne opakovať znovu.
6. Buďte dôsledný vo vyjadrovaní svojich pocitov. Ak neviete, ako sa cítite, venujte svoj čas identifikovaniu týchto pocitov namiesto toho, aby ste povedali „Neviem“ prípadne „Nezaujíma ma to“.
Príklad:
Namiesto jednoduchého „ja neviem“ môžete povedať „Momentálne nemám nijaké preferencie, som otvorený návrhom.“ Ak druhej osobe povieme len „ja neviem“ môže to signalizovať náš nezáujem o situáciu a nechá druhú osobu „na vážkach“. Druhá formulácia otvára priestor ďalšej diskusii.
Ak aplikujeme zásady ja-jazyka na príklad, ktorý sme uviedli na začiatku článku, môže to nabudúce vyzerať i takto:
Osoba A: Chcela by som ísť dnes večer do kina a zaujímalo by ma, čo by si chcel robiť ty.
Osoba B: V televízii beží skvelý futbalový zápas, rád by som si ho pozrel.
Osoba A: Dnes sa mi moc nechce pozerať futbal a rada by som s tebou mala spoločný večer.
Osoba B: Tento konkrétny zápas by som rád videl. Končí však o 9 a budem rád, ak spolu niečo podnikneme potom. Bolo by pre teba príliš neskoro ísť do kina po deviatej?
Samozrejme existuje mnoho iných prístupov ku komunikácii, ktorých vhodnosť sa odvíja v závislosti od situácie, v ktorej sa práve nachádzame. Žiadny spôsob komunikácie nie je univerzálne zlý, alebo dobrý. Rovnako tak aj ja-jazyk nie je aplikovateľný v každej životnej situácii, môže byť však jedným zo spôsobov, ktorým môžeme komunikáciu, či už v osobnom živote alebo v práci zefektívniť.
Dúfame, že vás tento článok zaujal! Inšpiráciu k napísaniu článku a príkladovým situáciám sme získali tu: Microsoft Word – Chapter5 – I Language-MS_Conversion.pdf.docx (focuspsychservices.com)