Čo stres udržuje?!
6. apríla 2020
Hlavné príčiny stresu
8. apríla 2020Táto časť má za cieľ ukázať, aké negatívne dopady môže mať stres na náš organizmus. Väčšina z nás si vôbec neuvedomuje, že nadváha, cukrovka, alebo dokonca srdcovocievne ochorenia môžu byť následkom stresu.
1.)
Na čo všetko vplýva stres
Toto sú len niektoré zdravotné ťažkosti, ktoré v tejto časti budeme spomínať. Tiež si prejdeme niektorými psychickými ťažkosťami, ktoré stres môže spôsobovať. V prípade, že ste sa našli v niektorej časti z vážnejších ťažkostí, je nutné aj navštíviť odborného lekára.
Stres vplýva na rovnováhu nervových látok v mozgu, ktoré sú potrebné pre činnosť nervov zodpovedných za vnímanie, svalovú aktivitu a správanie. Preto nie je žiadnym prekvapením, že stres vyvoláva mnohé duševné poruchy. Hovoríme im neurotické alebo stresom vyvolané ťažkosti. Okrem týchto porúch sa stres podieľa na vyvolávaní a zhoršovaní psychotických porúch. Stres nielenže spôsobuje, že niektorí jednotlivci sú viac náchylní na psychiatrické ochorenia, ale tiež zhoršuje zdravotný stav a bráni úspešnej liečbe.
2.)
Kardiovaskulárne ochorenia
Štúdie ukazujú, že dlhodobý stres vedúci k prílišnej aktivácii sympatiku podporuje vznik kardiovaskulárnych ochorení. Podieľa sa na vzniku cievnych ochorení, hypertenzie, arteriosklerózy a trombózy a vyvoláva srdcový infarkt.
Nadváha
Ako je možné, že stres pôsobí na nadváhu? Stresová reakcia zvyšuje metabolizmus, čo vedie k strate hmotnosti. Veľa stresovaných jedincov si však lieči stres prejedaním a ich strava je nutrične nevyvážená a nezodpovedá potrebám ich organizmu. Chýba im nielen pravidelné cvičenie, ale aj bežný pohyb /chodia autom aj pár metrov/, čo vedie k obezite, ktorá sa stáva u nás jedným z hlavných zdravotných problémov.
Cukrovka
Súvislosť medzi stresom a cukrovkou je tiež dobre známa. Stresová reakcia uvoľňuje cukor, ktorý je normálne uskladnený v pečeni vo forme glykogénu. Zároveň adrenalín uvoľňuje inzulín, najdôležitejší hormón, ktorým telo odbúrava cukor z krvi. Takáto reakcia je primeraná, keď stresor vyžaduje telesnú odpoveď v podobe behu alebo zápasu, ktoré vyžadujú väčší energetický výdaj. Avšak my zriedkavo reagujeme na stres takou fyzickou aktivitou, aby sme spálili uvoľnený cukor ako zdroj energie. Hoci krátkodobo to u zdravých ľuďí nemusí vytvárať zdravotné problémy, pretrvávajúce vysoké hladiny cukru môžu viesť neskôr k prejavom cukrovky
3.)
Kožné ochorenia
Štatistické štúdie uvádzajú, že 40% všetkých ochorení kože sa spája so stresom. V niektorých prípadoch samotný stres vyvoláva neurotické škrabanie a dermatitídy. U iných kožných chorôb môže stres ochorenie zhoršiť. Emócie spojené so stresom môžu predchádzať alebo zhoršovať také kožné choroby, ako je urtika, akné, rosacea, herpes simplex a ekzémy. Stres môže tiež nepriamo ovplyvňovať kožné ochorenia ako je psoriáza, a to tým, že zníži telesnú odolnosť organizmu a celkové zdravie jednotlivca.
Vredová choroba žalúdka
Súvislosť medzi stresom a vznikom vredov je zložitá. Na jednej strane u väčšiny pacientov je vznik vredu spojený s nepretržitým stresom a udržiava ho vysoká hladina žalúdočných kyselín. Na druhej strane, ľudia trpiaci vredovým ochorením, sú na stres citlivejší. Stres tiež obmedzuje účinky liečby, pretože vyvoláva úzkosť, čo spôsobuje nadmerné vylučovanie žalúdočnej kyseliny.
Imunitný systém
Pôsobením stresu dochádza zo začiatku k posilneniu imunitného systému. V prípade, že stres pôsobí dlhodobo, dochádza k zníženiu imunity, čo potom vedie k zvýšenej náchylnosti na bežné ochorenia.
4.)
Alkoholizmus - zneužívanie alkoholu
Ľudia sa často snažia odstrániť alebo obmedziť prejavy stresu požívaním alkoholických nápojov. Myslia si, že alkoholom zaženú únavu, úzkosť alebo zvýšenú záťaž. Alkohol skutočne krátkodobo uvoľňuje napätie v tele, zlepšuje náladu a spôsobuje, že ľudia sú spoločenskejší a strácajú zábrany. Pravidelné užívanie však môže viesť k potrebe zvyšovať jeho dávky v dôsledku tolerancie. Užívanie alkoholu sa stane problémom samým o sebe, nadmerné pitie je zdrojom konfliktov, znižuje pracovnú výkonnosť a mení osobnosť postihnutého. Je zdrojom stresu samé o sebe. A čo viac!
Tabakizmus - zneužívanie tabaku
Fajčenie je bežnou a pritom škodlivou reakciou na stres. Paradoxne, fajčiari sa obracajú k cigaretám ako ku prostriedku na uvoľnenie napätia. Psychologicky naozaj môže mať fajčenie prechodne upokojujúci účinok, ale fyzické účinky nikotínu napodobňujú stresovú reakciu. Nikotín uvoľňuje stresový hormón „ACTH“, zvyšuje srdcový tep, znižuje teplotu pokožky a zvyšuje aktivitu centrálnych neurotransmiterov ako je serotonín, noradrenalín a adrenalín. Nikotín tiež zvyšuje hladinu kortizolu. Nikotín uvoľňuje betaendorfín, čo vytvára pocit pohody až eufórie, čo napomáha vzniku fajčiarskej závislosti. A čo viac?
Lieková závislosť
Množstvo ľudí, ktorí trpia stresom, sa lieči pomocou liekov. Tieto však odstraňujú len symptómy, ale neurčujú a najmä neodstraňujú ich príčiny. Ich časté užívanie prináša len dočasnú úľavu a môže byť škodlivé v tom, že umožňuje ľuďom uniknúť, vyhnúť sa problému, ale nie skutočne ho vyriešiť. Problémom nie sú ani tak tieto vysoko účinné a užitočné lieky samotné, ako skôr spôsob, akým sú predpisované a užívané. Preventívny prístup je ďaleko najúčinnejší a jeho účinok na zvládnutie stresu pretrváva.
5.)
Svalové napätie
Nadmerné svalové napätie je reakciou, ale aj príčinou stresu. Keďže syndróm „bojuj alebo uteč“ sa prejavuje vo svaloch, máme tendenciu počas neprimeraného stresu naše svaly príliš napínať. Stresová situácia alebo len stresujúca myšlienka, prípadne len ich očakávanie spôsobuje, že naše telo sa podvedome pripravuje konať. Ak to trvá dlhšie, dochádza k rôznym poruchám alebo zhoršeniu už existujúceho ochorenia. Niektoré z najbežnejších ťažkosti si rozoberieme ďalej.
Bolesti chrbta a hlavy
Telesné a psychické napätie vyvoláva alebo zhoršuje rôzne poruchy, ktorých dôsledkom sú bolesti chrbta a hlavy. Podstatou týchto ťažkostí je napätie svalov, ktoré sa premieta do svalových kŕčov, neprirodzenej stresovej polohy a bolestí hlavy, ktoré sú vyvolané touto tenziou.
Sexuálne problémy
Stres narušuje sexuálnu aktivitu mužov aj žien. Celý rad sexuálnych dysfunkcií, ako sú impotencia, predčasná ejakulácia, frigidita a strata sebavedomia, sa viaže na stres. Stres sa tiež spája s neplodnosťou. U mužov je vysoká hladina kortizolu spájaná s nižším počtom spermií a u žien je zasa prolaktín viazaný na oneskorenie ovulácie, čo znižuje možnosť oplodnenia.
6.)
Nespavosť
Jedným z najčastejších symptómov stresu je narušenie spánku. Spánok hrá podstatnú úlohu pri reakcii na stres, pretože mnohé nežiaduce účinky stresu sa spánkom odbúravajú, pretože spánok je úzko prepojený s emočným a fyzickým uzdravením. Teda nespavosť je nielen symptómom stresu, ale sama o sebe sa môže stať stresujúcou. Z tohto pohľadu je nespavosť veľkým problémom, pretože vyvoláva stres, a ten zase spôsobuje nespavosť, čo zhoršuje našu schopnosť stres zvládnuť.
Duševná a telesná únava
Stres je motivujúcim zdrojom k optimálnemu výkonu. Pri správnych úrovniach stresu sme produktívni, tvoriví a komunikatívni. Keď sa dostaneme cez našu úroveň optimálneho výkonu, prehupneme sa do negatívnej fázy stresu, ktorá vedie k neefektívnosti a nevýkonnosti, nízkej tvorivosti a produktivite, či k ochudobneniu interpersonálnych vzťahov. Všetky tieto kumulatívne faktory vedú k duševnej únave.
7.)
Depresia
Depresia a stres idú ruka v ruke. Depresívny nie je len človek, ktorý sedí sám a pozerá sa celý deň do prázdna. Často ľudia svoju depresiu maskujú a zdá sa, že sa im to celkom darí. Depresia sa často popisuje ako čierny mrak nad vami, ktorý sa nechce pohnúť. Winston Churchill, ktorý vo svojom živote mal niekoľkokrát depresiu, ju popísal ako "čierneho psa", ktorý ho všade sledoval. Depresia nie je obyčajné rozladenie alebo vyčerpanosť. Môže byť dosť nebezpečná hlavne, ak cítite, že na konci tunela nie je svetlo.
Psychosomatické choroby
Pod týmto názvom uvádzame skupinu telesných ochorení, pri vzniku ktorých hrajú nemalú úlohu psychologické príčiny ako je stres a úzkosť. Príkladom takéhoto ochorenia je dráždivé hrubé črevo. U ľudí, ktorí majú črevné obtiaže môže stres či úzkosť zvýšiť tieto pocity a viesť ku skutočným črevným problémom. Ako vieme, v strese dochádza k aktivácii parasympatiku, ktorého úlohou je pripraviť organizmus na telesnú záťaž. Je doprevádzaná veľkou citlivosťou, bolesťami brucha a zmeneným vyprázdňovaním čriev /hnačka, zápcha/.
8.)
Generalizovaná úzkostná porucha
Generalizovaná úzkostná porucha je najobvyklejšou formou stresu. Hlavnou črtou je robenie si starostí. Generalizovaná úzkosť má dve hlavné črty. Po prvé sú to prílišné obavy z vecí, ktoré sa pravdepodobne nestanú. Alebo keď sa stanú, dokážete si s nimi omnoho lepšie poradiť, ako si myslíte. Príkladom je strach, že niekoho z rodiny prepadnú, niekto mu ublíži alebo obava, že niečo neurobíte doma či v práci načas, že zlyháte ako rodič, manžel alebo manželka. Obavy sa skoro vždy týkajú niečoho, čo by sa mohlo prihodiť v budúcnosti, preto majú charakter tvrdení začínajúcich sa slovami “Čo ak... ,Čo keď“...
Panická porucha
Ide o opakované záchvaty strachu. Pri panickom záchvate dochádza k náhlemu záchvatu intenzívneho strachu, pocitu, že sa niečo hrozného prihodí a pocitu straty kontroly. Často sa zdá, že záchvat prichádza ako blesk z jasného neba, hoci často dobre viete, kde a kedy sa vaše riziko záchvatu paniky zvyšuje. Potom sa takýmto situáciam začnete vyhýbať. Niekedy sa stane, že sa v noci so záchvatom paniky prebudíte. Panika sa obvykle vyznačuje veľmi silnými telesnými pocitmi - búšením srdca, nemožnosťou nadýchnuť sa, závratmi, úzkostnými myšlienkami - strachom zo smrti, zbláznenia, z toho, že urobíte niečo divné, odpadnete, atď. Panika môže trvať od niekoľkých sekúnd do niekoľkých hodín a končí zvyčajne triaškou, napätím a vyčerpanosťou. Keďže ju neviete predvídať, môžete si myslieť hneď to najhoršie, čo samozrejme spôsobí, že sa začnete báť ešte viac.
9.)
Fóbie
Fóbia je neopodstatnený strach z nejakého objektu alebo situácie. Ľudia trpiaci fóbiami cítia, že sa v skutočnosti nemajú čoho obávať, čo im však nepomáha. Fóbie sú veľmi obvyklé, niektoré nemusia príliš rušiť váš život, ale môžu byť veľmi nepríjemné. Obvyklý spôsob ako sa snažíte vyrovnať s fóbiami je, že keď sa stretnete s objektami, ktoré ich vyvolávajú, snažíte sa im vyhnúť alebo reagujete nadmerným strachom. Ako sme už spomenuli, neustále vyhýbanie sa však problém ďalej udržuje.Najčastejšie fóbie sú:
strach z preplnených verejných miest (nie otvorených priestorov).
strach zo sociálnych situácií.
strach zo psov, potkanov, hadov, pavúkov, zdochnutých zvierat, atď.
strach z vysokých budov, z prechádzania po mostoch.
strach z ohraničených priestorov, výťahov, malých miestností.
strach z videnia nehôd, z porezania sa alebo z ochorenia, strach z toho, že niekoho uvidíme zvracať.
10.)
Postraumatické poruchy
Tieto poruchy postihujú ľudí, ktorí zažili extrémne úzkostné, život ohrozujúce alebo traumatické udalosti, napr. znásilnenie, vojnu, vážnu autohaváriu, boli svedkami úmrtia atď. Tieto udalosti vôbec nie sú bežné a boli by stresujúce pre kohokoľvek. Tí, čo ich prežili, sa často sťažujú na nepríjemné spomienky na tieto zážitky a môžu mať až nočné mory. Keď sa k týmto udalostiam vracajú, môžu mať pocit, že ich znova prežívajú. V prípade, že pri tom iní ľudia zomreli alebo sa vážne zranili, môže to vyvolať silný pocit viny ("Prečo musel zomrieť a ja som prežil?"). Ich stav sa často zhoršuje, keď sa blíži výročie udalosti alebo, keď sa dostanú na miesto, ktoré sa podobá tomu, na ktorom došlo k traume. Niekedy sa tieto ťažkosti objavia až po určitej dobe od zážitku.
Obsesívno-kompulzívne správanie
Obsesia je myšlienka, idea alebo predstava, ktorá sa opakovane vybavuje napriek tomu, že je neopodstatnená alebo nezmyselná. Aj keď sa pokúšate tieto myšlienky potlačiť, nedarí sa vám to. Medzi bežné myšlienky patria: strach z vážnej telesnej choroby, napr. rakoviny alebo ochorenia srdca, strach z toho, že sa môže stať niečo zlé človeku, ktorého milujeme. Starosti, či ste svojimi činmi nespôsobili niekomu ujmu alebo niečo urobili ľuďom, ktorých máte radi, obavy, že ste niečo neurobili, čo bolo treba, napríklad nezamkli dvere, dobre spočítali denný súčet alebo nevypli žehličku atď. Nutkavé konanie, (kompulzia) je odpoveďou na obsesiu a predstavuje v podstate rituál /opakujúce sa správanie/, ktorý robíte, aj keď to robiť nechcete alebo cítite, že je nezmyselný. Môže to byť napríklad opakované zisťovanie, či je vypnutý sporák, či je vytiahnutá zástrčka, upratovanie, aj keď viete, že dom nie je špinavý, počítanie, opakované sčítavanie sumárov alebo opakované overovanie si určitých vecí. Účelom kompulzie je zabrániť, aby sa niečo zlé stalo, napr. zabrániť tomu, aby sa deti nakazili choroboplodnými zárodkami alebo tomu, aby nevznikol požiar. Niekedy obsahuje kompulzia "magické čísla", napr. "Ak sa sedemkrát nedotknem tohto stola, stane sa môjmu synovi niečo zlé."
This content is restricted to subscribers