Ako si vybudovať návyky a zbaviť sa zlozvykov
4. februára 2022
Cvičenie RAIN a práca s náročnými emóciami
3. marca 2022Ten, kto vyhorel, musel najprv horieť. Ak zapáliš sviečku na dvoch koncoch, dostaneš dvakrát viac svetla, ale vyhorí za polovičnú dobu, píše český psychiater a fundovaný odborník v oblasti psychosomatiky Radkin Honzák
V súčasnosti o syndróme vyhorenia počúvame stále častejšie. Vieme ale skutočne, čo syndróm vyhorenia je a ako vzniká? Najčastejšie sa o ňom hovorí v súvislosti s neustále rastúcimi požiadavkami na pracujúcich. Syndróm vyhorenia je stav psychického, fyzického a emočného vyčerpania. Je spôsobený, ak sme dlhodobo pod vplyvom intenzívneho stresu. Častokrát je problémom horlivo pracujúcich, ambicióznych ľudí túžiacich po úspechu.
Ako vzniká syndróm vyhorenia?
Vyhorenie nie je ako blesk z jasného neba a nevzniká zo dňa na deň. Dôležité je pochopiť, že hlavnou príčinou vzniku vyhorenia je stres, ktorý prebieha v niekoľkých fázach.
Prvá fáza sa nazýva akútnou. Táto fáza nastáva, ak sme vystavení intenzívnemu, ale krátkodobému stresu. Môže vzniknúť napríklad pri hádke s blízkou osobou, keď máme hektický deň v práci alebo sme pod vplyvom stresu z nastávajúcej skúšky v škole. Vo fáze akútneho stresu telo odpovedá výraznou fyzickou reakciou, napríklad zrýchlením frekvencie dýchania, srdcového tepu či zvýšeným potením. Keď však situácia spôsobujúca stres (nazývaná aj stresor) odznie, odznie aj fyzická reakcia tela a nedochádza tak v negatívnemu ovplyvneniu zdravia.
Akútny, krátkodobý stres môže byť pre nás pozitívnym, pretože nás mobilizuje k vykonaniu akcie, zvyšuje našu motiváciu, výkonnosť a schopnosť koncentrovať sa. Táto fáza sa nazýva aj eustres. Ak však so zvyšovaním záťaže dochádza k vzniku distresu, teda negatívnej fázy stresu, čo zdravie aj výkon zhoršuje.
Ak stres pôsobí dlhodobo, dostáva sa do fázy chronickej. Človek sa dostáva do stavu adaptácie, dokáže napĺňať požiadavky práce či rodiny, ale nie v takej miere, ako predtým. Zvyčajne počas chronickej fázy výkon poklesne a prejavujú sa určité emocionálne a fyzické symptómy stresu. Osoby trpiace chronickým stresom sa môžu stať cynickými, apatickými, nemajú príliš záujem o sociálny kontakt či vo svojej práci nenachádzajú takú vášeň, ako v minulosti. V tejto fáze sa môžu prejaviť i zdravotné problémy spojené so stresom, napríklad tráviace problémy, problémy so spánkom, kožné ochorenia, kardiovaskulárne ochorenia a podobne. Ak si chcete o dopadoch stresu prečítať viac, môžete tak urobiť tu: https://www.mystresship.com/dopady-stresu/)
V prípade, že chronický stres pretrváva, môže sa rozvinúť do syndrómu vyhorenia. U ľudí so syndrómom vyhorenia sa objavuje okrem spomínaného vyčerpania aj odpor k práci. Emocionálna únava spôsobuje negatívne pocity už len pri pomyslení na prácu či výrazné zníženie efektivity pri práci. Ľudia postihnutí syndrómom vyhorenia majú taktiež znížený záujem o sociálny kontakt. Dochádza k plnému prejaveniu fyzických problémov spôsobených stresom, kedy telo odmieta plniť nároky, ktoré sme na neho dlhodobo kládli. Až tu častokrát dôjde vyhľadaniu odbornej pomoci.
Ak sa chcete vedieť niečo viac o samotných príčinách vzniku stresu, prečítajte si tento článok: https://www.mystresship.com/hlavne-priciny-stresu/
Ako spoznám syndróm vyhorenia?
Radkin Honzák identifikuje niekoľko otázok, ktoré odkazujú na vznik syndrómu vyhorenia. Čím viac odpovedáte áno, tým viac vás syndróm vyhorenia ohrozuje.
1. Cítite sa stále pod tlakom povinnosti uspieť?
2. Potrebujete neustále nejaké vzrušenie, pretože inak je život nudný?
3. Je niektorá oblasť vášho života enormne významná na úkor iných?
4. Pociťujete medzi ľuďmi nedostatok intimity a blízkosti?
5. Ste celkom neschopný odpočívať a relaxovať?
6. Ste urputný a keď sa pre niečo rozhodnete, musíte to vždy a za každú cenu dosiahnuť?
7. Máte neustále starosti o to, aby ste si zachovali svoj image?
8. Ste so svojou obľúbenou aktivitou natoľko spojení, že by ste sa zrútili, keby ste o ňu prišli?
10. Sú vaše životné ciele nejasné a menia sa v priebehu času?
Čo nám môže pomôcť pri predchádzaní vyhoreniu?
1. Stanovte si hranice – V práci si stanovujte pravidelné intervaly práce a oddychu – pomôže vám to vyhnúť sa multitaskingu a môže pomôcť zvýšiť vašu produktivitu.
2. Dbajte na rovnováhu medzi osobným a pracovným životom – Nájdite si činnosť, ktorá Vás baví a venujte jej svoj voľný čas. Nekontrolujte emailovú schránku mimo práce a venujte sa svojej rodine či činnostiam, ktoré vás bavia a robia šťastnými. Naopak v práci nevybavujte osobné záležitosti a venujte sa naplno tomu, čo robíte.
3. Požiadať o pomoc nie je hanba – nebojte sa vyhľadať odbornú pomoc, napríklad psychológa, ak máte pocit, že ju potrebujete. Nerobí vás to slabými a ani to neznamená, že ste v živote zlyhali.
4. Spojte sa so svojimi blízkymi – vaši blízki sú ako stavebný pilier - poskytujú podporu, ktorú všetci niekedy potrebujeme. Je dokázané, že pomoc a podpora od ostatných nám pomôže jednoduchšie sa vyrovnať s náročnými a stresujúcimi situáciami.
5. Stanovte si plán – ak ste sa rozhodli, že mimo práce sa viac chcete venovať napríklad meditácii alebo relaxačnému cvičeniu, stanovte si konkrétny plán. Keď sa ráno zobudím, usteliem si posteľ, umyjem si zuby, uvarím si čaj a venujem 15 minút relaxačnému cvičeniu. Stanovenie konkrétneho plánu činnosti vám pomôže, aby ste nad zmenou len neuvažovali, ale skutočne sa do nej pustili.
6. Nájdite si čas na relaxáciu – existujú cvičenia, ktoré prostredníctvom práce s dychom či uvedomovanej meditácie môžu pomôcť znížiť úroveň stresu. Tieto cvičenia aktivujú „relaxačnú“ odpoveď organizmu, ktorá je opakom stresovej odpovede. Stačí, ak im denne venujete len pár minút. Ak si chcete takéto relaxačné cvičenie vyskúšať, môžete tak urobiť na nasledujúcom linku: https://www.youtube.com/watch?v=zLXyrXiwt4U
Dovolíme si doplniť, že syndróm vyhorenia je komplexný problém. Ak máte pocit, že vás ohrozuje alebo ním trpíte, neváhajte vyhľadať odbornú pomoc.